Články a príspevky
V tejto časti budeme uverejňovať články a príspevky, ktoré ste nám poslali. Väčšinu z nich nájdete uverejnených aj priamo v časopise Priestor pre život. Príspevky do tejto rubriky posielajte prosím na adresu redakcie.História vakcinácie
Prasacia chrípka v roku 1976, detská obrna 1955, španielska chrípka 1918. Ak chceme spoznať pravdu o vakcinácii, je dobré sa pozrieť na jej históriu. Skúmanie minulosti môže viesť k poznaniu. Nebudeme sa tu však zaoberať priekopníkmi vakcinácie, ktorej história siaha až do 15 storočia, alebo šamanmi a medicinmanmi, i keď napríklad poznanie ľudí ako Edward Jenner, ktorý koncom 18. storočia očkoval kravskými kiahňami, a ktorého vlastný syn kvôli jeho vakcíne zomrel ako dvadsaťročný a ťažko retardovaný, by mohlo veľa napovedať. Pozrieme sa na vakcináciu prevádzanú v širokom merítku.
Bezdomovec veľvyslanec
Moje zamestnanie v nemocnici si bezprostredne vyžaduje slovný kontakt s človekom. S človekom vzdelaným i tým menej, s človekom bohatým i tým menej, i s človekom, ktorý sa ocitol z určitých príčin na okraji spoločnosti. Pretože choroba, tá si nevyberá podľa spomínaných kritérií.
Ponáhľame sa za smrťou
Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetná. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?" Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť.
Celý život pracovala aby sa aj moja generácia mala dobre, možno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivý a malicherný.
O chápavých, nechápavých a napodobňujúcich
Strávil som v troch školách sedemnásť rokov a všimol som si, že sú ľudia chápavejší i menej chápaví. Tí druhí, ktorých bola väčšina, ktorí nemali vlastné pochopenie, boli nútení učiť sa veci naspamäť. Niektorí sa naučili memorovať celé strany z knižiek, možno mali výborné známky, ale aj tak veci nepochopili. Aj v živote sa správali podobne. Keďže nemali vhľad, naučili sa výborne napodobňovať. Vybrali si niekoho, kto sa im páčil a toho myšlienky podávali ďalej, jeho životný štýl napodobňovali. Či to bol spevák, umelec, či politický smer, či náboženská viera. Odvolávali sa na cudzie autority, nie na vlastné pochopenie. Stali sa z nich "veriaci", lebo verili tomu, koho napodobňovali, bez toho, žeby pochopili, čo robia. Tak vznikli ovečky, slepo napodobňujúce náboženské, ideové i kultúrne trendy. A tak tu máme všelijaké typy neznášanlivostí, nadradeností, bojov a konfliktov a to len preto, že ľudia nechápu, len slepo napodobňujú.